Štefan Patrik Kováč
Ako sme sa prechádzali po tých chodbách a nazerali do jednotlivých ubytovacích priestorov, kde trpelo a umieralo toľko ľudských bytostí pozbavených dôstojnosti, priznám sa, že som si to všetko nechcel veľmi púšťať k srdcu a vžívať sa do tej pochmúrnej doby – ani keď som videl tie dve tony ľudských, predovšetkým ženských vlasov, stovky kufrov, okuliarov , topánok či zubných kefiek, ktoré nacisti odoberali prichádzajúcim židom, ale keď sme vstúpili do miestnosti venovanej deťom, tam som kapituloval a tam ma dobehla celá tá tiaž tejto satanskej mašinérie vraždenia – tam som už slzy nezadržiaval.
Přečíst celé >>