Všetko je možné tomu, kto verí

Štefan Patrik Kováč

Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: „Prejdi odtiaľto ta!“ - prejde. A nič vám nebude nemožné. (Mt 17:20) Z Piešťan, kde bývame, sme prišli do Trnavy a na čerpacej stanici som zmeral tlak v pneumatike. Bol som veľmi prekvapený: Bol vyšší, ako keď som fúkal v Piešťanoch! Aleluja! – vykríkol som. Deťom hovorím: Aha, ako nás Boh požehnáva – môžeme ísť aj na kolese s defektom!
   Ten, kto verí Bohu, môže sa vždy spoľahnúť na jeho pomoc. A tento veľký Pomocník je vždy pripravený pomôcť, keď sa na neho obráti človek s vierou.
   Z manželkinej práce sme dostali zadarmo lístky na termálne kúpaliská do Senca. Deti sa veľmi tešili. Popravde sme im to už dlho sľubovali, aby sa tešili dlhšie – a skutočne, týždeň predtým o ničom inom ani nerozprávali, len o kúpalisku, tobogánoch a plávaní. Bol december, konečne sme mali voľný víkend, lebo týždne predtým sme museli dorábať veci okolo nášho domu. V Senci sa dalo ísť aj do vnútorných bazénov. V noci a ráno napadal čerstvý sneh: dokonca cesty ešte neboli odhrnuté. Naložili sme auto vecami, naložili deti a hor sa – na cestu: smer Senec.
   Lenže už na našej domácej ulici sa mi zdalo, že auto ide akosi ťažko. Pomyslel som si: to je len ten čerstvý, ešte neodhrnutý sneh, ten tak brzdí auto. Ale nedalo mi to a zabočil som z cesty na benzínku. Vyšiel som pred auto a tam ma čakal šok: ráf jedného kolesa na ceste a pneumatika vyfučaná. Defekt.
Fí-ha! No toto! Čo teraz? Deti naložené v aute, tešiace sa, manželka, kočík. Obrátiť sa naspäť domov a pokaziť deťom výlet, na ktorý sa tak dlho tešili? To nie, Ježiš, to predsa deťom neurobíme! Odovzdal som túto vec Bohu, nech sa on o túto vec postará. Začalo snežiť, cesty neodhrnuté, alebo len čiastočne.
   Keď som pomocou fúkacieho prístroja, čo som si vypožičal na benzínke, fúkal predné koleso, modlil som sa: Pomôž nám, Ježiš, ty miluješ rodiny, aby sme deťom nepokazili radosť. Nafúkal som a išli sme. Predstava, že zostaneme stáť kdesi na zasneženej ceste uprostred zasnežených polí s tromi malými deťmi bola hrozivá, ale aj tú musí viera zvládnuť. V čo uveríte, to sa vám stane. A: Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: „Prejdi odtiaľto ta!“ - prejde. A nič vám nebude nemožné. (Mt 17:20) Z Piešťan, kde bývame, sme prišli do Trnavy a na čerpacej stanici som zmeral tlak v pneumatike. Bol som veľmi prekvapený: Bol vyšší, ako keď som fúkal v Piešťanoch! Aleluja! – vykríkol som. Deťom hovorím: Aha, ako nás Boh požehnáva – môžeme ísť aj na kolese s defektom!
   A tak nás Boh ochránil na ceste do Senca ako aj na spiatočnej ceste domov. Niekto povie, že to bola nerozumnosť, ja hovorím: Boh miluje kroky, ktoré urobíš vo viere. Kde má zjavovať svoju moc, aby ukázal, že on je Boh živý, konajúci, starostlivý? Je pripravený ti pomôcť, ak máš vieru. Tu rozhodol, že výlet deťom nepokazíme! A deti ešte dlho rozprávali v škole, ako nám Boh pomohol a my sme mohli ísť na aute s defektom na kúpalisko.
Štefan Patrik Kováč

Kategorie:

Zobrazeno 12965x

Celkové hodnocení: 3.13

(5 = Nejvíce oslovující)