V lete 2012 sme sa s manželkou Evičkou a našimi štyrmi deťmi (hoci ich máme päť) zúčastnili jednej duchovnej obnovy pre manželov v Banskej Bystrici. Bol to požehnaný kurz; veľa manželských párov si tam obnoví svoj vzťah navzájom, ba sú dokonca svedectvá, že táto obnova dokázala nejeden rozpadajúci sa vzťah zachrániť. V tomto svedectve však nechcem primárne hovoriť o požehnaniach, ktoré sme si my odtiaľ odniesli, ale o tom, ako nám tam Boh zachránil dcérku Juditku Alžbetku (5).    Asi v strede duchovnej obnovy Boh dal mojej manželke sen: Juditka bola v ohrození. Manželka videla, ako Juditka bola v nebezpečenstve života a taktiež, že tá nehoda nebola úmyselná. Ale skončila jej smrťou a po tej zrážke mala krvavé oči, podliate. Manželka sa strhla zo sna a dlhšie nemohla zaspať. Hneď, ako mi manželka o tom povedala, boli sme akurát na chodníku a ponáhľali sme sa na jednu z prednášok, Duch Svätý ma pohol, aby sme sa za ňu okamžite modlili. Modlíme sa vždy o ochranu svojich detí, a Boh ich skutočne už mnohokrát zachránil od veľkých zranení, ba smrteľných úrazov. Ale teraz sme sa modlili o osobitnú ochranu pre Juditku, vzývali sme Boha, aby nad ňou a jej činmi bdel, dával na ňu pozor a aby jej Boh pridelili ešte jedného anjela na ochranu. Lebo ako vieme, každý z nás má jedného ochranného anjela – je to osobitný prejav lásky Boha k nám. Len otázne je, či (aspoň) kresťania s ním spolupracujú.    Keď je dieťa pod ochranou Boha... rodič si môže oddýchnuť, môže sa uspokojiť, že dieťa je v tej najlepšej starostlivosti. Tak aj my: Juditka bola v skupine s animátorkou a my sme mohli ísť spokojne na prednášku. Nebezpečenstvo, pred ktorým nás Boh varoval vo sne, však malo prísť až na večer. Dozvedeli sme sa to až sprostredkovane od staršej dcérky, Sárky. Ako sa tak deti hrali pred internátom, kde boli ubytované celé rodiny aj s deťmi, napadlo ich, že sa pôjdu hrať ku jedným na bunku. Boli ubytovaní na ôsmom poschodí a zábavné pre deti bolo už aj jazdenie na výťahu.    Tieto staré, za komunizmu vybudované internáty, majú aj jeden nedostatok: parapety okien sú veľmi nízko, azda 50 cm od podlahy. Ako sa tak hrali, Juditku napadlo liezť do okna, chcela si sadnúť na parapetu a vari mať pekný výhľad, lebo internát bol postavený na kopci. Okolo večera býva už unavená... Nebezpečenstvo pádu z okna dole bolo zjavné. Lenže nik dospelý v tej bunke nebol, len hrajúce sa deti.    A tu zasiahol Boh pomocou jedného staršieho dievčatka, ktoré si všimlo, ako sa Juditka škriabe do otvoreného okna. Dohováralo jej, že je nebezpečné tam loziť, ale dcérka, ktorá bola akurát v období vzdoru a budovania si osobnosti, odmietala také napomenutie a naschvál sa tam driapala – keď jej niekto niečo zakazuje, ona to práve stoj čo stoj chce vyskúšať. A tak sa násilím tlačila do okna: veď ona si len chce sadnúť na parapet! Našťastie sa ono staršie dievčatko nevzdalo a vytrhlo ju z okna, ba i po zadku jej dala. My rodičia, keď sme sa to dozvedeli, sme si mohli len približne predstaviť, ako blízko bola naša dcérka od veľkého nešťastia. Prechádzal nám mráz po chrbte. Ale Boh zasiahol, pridal jej ochranného anjela a zachránil ju od smrti – pádu z 8. poschodia vysokej internátnej budovy.    Keď sme sa spamätali zo šoku, akoby sme si naspäť premietali film záchrany našej dcérky: sen, v ktorom nás Boh upozornil na hroziace nebezpečenstvo, okamžitý popud na modlitbu za osobitnú ochranu a zásah Boha, ktorý si tak rád na dobré skutky používa ľudí (len koľkí sú ochotní spolupracovať s jeho vôľou?).    Najlepšie je dieťa zveriť pod ochranu Boha. Tam je dieťa najistejšie. Ak by chcel rodič všetko ustriehnuť a od všetkého nebezpečenstva dieťa ochrániť – ešte by sa to teoreticky dalo u jedného dieťaťa. Ale len teoreticky: lebo to by musel byť stále pri ňom a nad ním. Ale u troch, štyroch a viac detí rodič nemá šancu všetko ustriehnuť. Ideálne je zveriť ochranu detí do najlepších rúk a to sú Božie. Samozrejme, treba urobiť zo strany rodiča to najlepšie, čo sa dá, a všetko, čo sa dá, nezakrývať Bohom svoju lenivosť, ale kto sa chce spoľahnúť len na svoje sily: je úbožiak. Veď kresťanovi ponúka svoju pomoc najlepší Pomocník, aký je len možný a to: Ježiš Kristus. On má neobmedzenú moc nad ľuďmi, duchmi, anjelmi i vecami a udalosťami. A tú použil aj na záchranu našej dcérky: Tebe, Ježiš, nášmu Záchrancovi, ktorému som odovzdal svoj život a ochranu svojej rodiny, veľmi, veľmi ďakujem! Štefan Patrik Kováč http://www.facebook.com/jezis.pomaha.spkovac http://www.mojakomunita.sk/web/spkovac/blog