Hoci som len obyčajný človek, predsa len sa mi stalo čosi neobyčajné. Prežil som strašnú autohaváriu. O vlások som unikol smrti. Auto bolo úplne rozbité. Ale ja som vyviazol takmer bez zranenia. Bol to pre mňa poriadny šok i zázrak. Hneď som si uvedomil, že som bol blízko smrti. Pritom som vôbec nevedel, čo by sa so mnou stalo, keby som naozaj zahynul. Ale jedno som vedel, nemal som čisté konto. Urobil som veľa prešľapov. Nie vždy som hovoril pravdu, privlastnil som si to, čo mi nepatrilo, atď. Jednoducho, nemal som čisté svedomie, aj keď o tom iní ľudia takmer nevedeli. Bál som sa opustiť tento svet, lebo ma na duši ťažili moje tajné, hoci zdanlivo bezvýznamné hriechy. Začal som hľadať odpoveď na svoju otázku: Čo bude po smrti? Vedel som o východných i západných filozofiách, ale zdalo sa mi, že najviac o tom hovorí Biblia (Písmo Sväté). A tak som si ju kúpil a čítaval. Videl som tam veľa múdrosti a usiloval som sa žiť spravodlivo a robiť dobré skutky, aby som unikol peklu. Problémom pre mňa zostala už len moja myseľ. Mal som v nej nepokoj a rôzne zlé myšlienky, ktoré som nevládal odohnať svojou vlastnou silou. Raz večer som sa rozprával s jedným vzdialeným známym. Mali sme obyčajný rozhovor. Ale on mi položil jednu nezvyčajnú otázku, „Veríš, že si spasený?“ Mňa to trochu zarazilo. Nevedel som celkom o čom hovorí, ale chcel som vyzerať spravodlivo a nevinne. A tak som mu odpovedal, že áno. A potom sme zase pokračovali v rozhovore o všedných veciach. Na druhý deň ráno som sa zobudil s touto jedinou otázkou: „Naozaj veríš, že si spasený?“ A tu sa mi začali vynárať v pamäti texty z Písma, ktoré hovoria, že viacerí ľudia boli spasení už za života na tejto zemi hneď ako uverili, že Ježiš zomrel za ich hriechy a vstal z mŕtvych. A tak som si položil otázku, „Naozaj stačí veriť v Ježiša, na to, aby som bol už dnes zachránený od pekla a mal večný život? Nemusím pre to urobiť žiadny náboženský úkon?“ A v tej chvíli sa mi ukázal On sám. Uvidel som Ježiša ako svetlo v tmách. Bol plný dobroty a pokoja. On sám mi dal odpoveď na moju otázku: „Ver vo mňa a máš večný život.“ To ma dodnes napĺňa úžasom. Je to jednoduché a zároveň geniálne. A tak som urobil rozhodnutie: „Verím v teba, Ježiš, ľutujem svoje hriechy a prijímam od teba odpustenie a večný život.“ Po tej skúsenosti som zrazu mal silu zahnať zlé myšlienky a nepokoj mysle. Získal som schopnosť kedykoľvek slobodne myslieť na to, aké nádherné bolo stretnutie s Ježišom. Nehovorím, že som odrazu dokonalý. Ale keď sa modlím k nemu, dáva mi stále viac slobody a sily premáhať každodenné pokušenia a nepokoje. Neskôr som pochopil, že Ježiš zomrel na kríži za moje hriechy vlastne preto, lebo ma veľmi miluje. A tak som sa začal veľmi tešiť a ďakovať mu celým srdcom za jeho obrovskú lásku. Som hlboko presvedčený, že to je tá pravá, verná a bezpodmienečná láska. Navonok som celkom obyčajný človek. Mám svoje zamestnanie, bývanie i rodinu. Ale vo svojom vnútri mám neobyčajný pokoj a radosť. Verím a som vďačný, že Ježiš už zaplatil svojou krvou za moje hriechy a dal mi večný život. Moja duša je zachránená od ohnivého pekla a večnej smrti. Som šťastný, lebo viem, že Boh ma miluje a dáva mi do srdca istotu, že aj keby som zomrel, budem žiť navždy s ním v nebi. Ježiš sa stal mojim pánom v roku 1995. Odvtedy nastali v mojom živote rôzne ťažké situácie. A práve v nich mi pomohol, keď som to najviac potreboval. Presvedčil som sa, že on má naozaj moc pohnúť okolnosti aj ľudí. Preto svedčím, že Boh je verný a dobrý. Každý, aj ten najtvrdší človek, v hĺbke srdca túži byť milovaný a prijatý taký, aký je - bez zásluh alebo iných podmienok. Ježiš má úžasnú lásku a prijatie pre každého človeka. On odpúšťa každému, kto úprimne uznáva a ľutuje svoje chyby. Nechceli by ste Ho aj Vy osobne pozvať, aby sa stal Vašim mocným záchrancom a Pánom už dnes? Martin, 02/62315937, Bratislava, december 2003 Související odkazy odkazy: svědectví uzdravení miminka svědectví manželky Mirky