Volám sa Jaroslav. Vyrastal som v katolíckej rodine, kde sme sa doma často modlievali a pravidelne chodievali do kostola. Ja s bratom sme miništrovali; boli sme vzornými a aktívnymi miništrantmi, z ktorých mali radosť najmä staré babky. Chodievali sme na rôzne kresťanské púte, výlety z miništrantmi alebo aj s detským zborom. Vlastne sme si bezstarostne žili náš „kresťanský“ život až kým sme sa nezačali na svet pozerať trošku inak ako naši rodičia a na tvár nám vystúpili rôzne pupáky. V r. 1989 padla opona pred západom a s mnohými inými vymoženosťami sa k nám dostalo aj satelitné vysielanie. Že som tomu nerozumel mi ani tak nevadilo, išlo mi totiž hlavne o programy, kde - ako som časom zistil - slovo „láska“ vôbec nenájdete aj keď by ste ho tam očakávali. Erotické filmy. Často som sa tešil keď mala mama ako lekárka nočnú službu a ja som mohol nerušene vysedávať pred televízorom. Okrem toho že som tam nenašiel lásku sa ale objavila ešte jedna skutočnosť: zakaždým po zhliadnutí takéhoto programu som v posteli prežíval veľké muky. Dnes keď sa na to snažím spomenúť to už ani neviem pochopiť, z čoho to mohlo byť. No vtedy som nemohol zaspať, prúdili mi v hlave myšlienky a vynárali sa mi obrazy z filmu. Navyše ma trápilo to, že na jednej strane chodievam do kostola a na druhej sa takto správam. Nevedel som čo s tým robiť a keďže nikto o tom nevedel, nikto mi ani nemohol poradiť. Zlý ma držal v peknej kaši. Bol som v druhom ročníku na gymnáziu keď som pomaly začal „odchádzať“, opúšťať kresťanstvo a pripájať sa k tým, ktorí na ňom nachádzali nevyčerpateľné množstvo chýb a nezodpovedaných otázok. Až raz – bolo to po veľkej noci – sme s pár mladými ľuďmi z nášho kostola boli na výlete, kde sa práve oni snažili o nejakú „duchovnú vložku“. V trpezlivosti som ich snahu a modlitbu prečkal a v duchu sa tešil na večer. Ten naozaj prišiel a s ním aj moja televízna session. Po skončení som sa opäť cítil mizerne. Videl som ako som zohyzdil krásny deň. Bolo mi veľmi ťažko. Začal som len tak prosiť Boha o pomoc. O odpustenie. O novú šancu. No a ono to začalo fungovať. Veľmi som pocítil, že Boh je pri mne. Že mi podáva ruku. Cítil som ako ma očisťuje, ako berie všetky nánosy špiny zo mňa preč a akoby mi vravel že ma má rád aj tak. Naplnila ma obrovská radosť, pokoj a taká viera, že by som bol ochotný vtedy za Ježiša – ako sa hovorí – aj ruku do ohňa vložiť. Dlho som sa ešte modlil a ďakoval. A to bol začiatok. Keď som sa ráno zobudil, zistil som že nikto ma nemusí nútiť ísť do kostola alebo sa pomodliť Anjel Pána na obed. Vychádzalo to zomňa; z môjho vnútra. Ježiš urobil prvý krok ku mne. Mal som 16 rokov a odvtedy som sa spontánne začal pridávať v škole k tým, ktorí najprv mlčali, keď sa náboženstvo hanilo, a neskôr ho začali obhajovať. Ešte toho leta som sa dostal na duchovné cvičenia „Oáza nového života“ a tam som pri spovedi zažil úplné nezaslúžené očistenie ktoré ma doviedlo až k slzám. Odvtedy som prešiel rôznymi obdobiami keď sa mi v tejto sfére darilo viac alebo menej, no viem, že Boh sa ma vtedy tej noci naozaj dotkol a tak sa začala naša spoločná cesta, za čo mu veľmi ďakujem. Dnes môžem svedčiť, že Boh koná v tejto oblasti. Pokušenie a hriech z môjho života nezmizlo, ale je to už oveľa oveľa zriedkavejšie ako predtým, a navyše už viem presne čo s tým: utekať ihneď k Pánovi, vyznať mu to, oľutovať a v modlitbe prijať novú šancu. Boh je totiž verný a spravodlivý. „Ak vyznávame hriechy, on je verný a spravodlivý – odpúšťa nám hriechy“. Veľmi dôležitým bolo pre mňa oslobodenie od zamerania mojej mysle na túto oblasť – držalo ma to ako v okovách: stále som myslel len na to aký som hriešny, a ako sa vzďaľujem od Boha. Nedokázal som sa na seba pozrieť v realite a vidieť aj nejaké svoje dobré stránky. Dnes s božou pomocou dokážem vypnúť televízor, nepozerať sa na to alebo stopnúť pokušenie hneď na začiatku. To sú veci, ktoré sa mi zdali ako nemožné. Chvála za to Bohu nášmu otcovi, ktorý pozná všetky naše potreby! Zdá sa mi že v tejto dobe začína diabol silnejšie útočiť aj na dievčatá, tak žehnám všetkým do tejto oblasti mocnú božiu výzbroj a úžasnú nezaslúženú milosť. Jaroslav zo Slovenska