Moji priatelia vedia, že leto jubilejného roku 2000 som prežil v Anglicku v komunite Dom otvorených dverí (House of the Open Door, HOD). Zažil som tam veľa požehnania, Boh ma v duchovnom živote posunul výrazným krokom vpred, vyriešili sa tam viaceré moje vnútorné problémy. Mocou krvi Ježiša Krista bol zničený koreň mojich hriechov. Viac: odišiel som odtiaľ s novým srdcom. Luke Heath, jeden z členov komunity, dostal na jednom z piatkových stretnutí chvál a uctievania (Praise&Worship Friday Night Evening) od Boha obraz: Jesus uses his sword to cut your heart into two pieces, Stefan (Ježiš ti svojím mečom presekáva srdce na dva kusy). Meč je znakom Božieho Slova, ktorým je Duch Svätý. Počas chvál som dostal tieto slová: Budeš v službe môjho Slova. Ničím ti tvoje srdce a dávam ti nové. Ty budeš služobník môjho Slova. Bude to bolestné, ale ak vytrváš, dostaneš to, čo prisľubujem. Jedným slovom, môj pobyt v komunite bol od Boha veľmi chcený, túžil ma na tomto požehnanom mieste – aké je všade, kde bratia žijú v láske spolu – veľmi obdariť. Boh ma tam chcel mať. Avšak na začiatku som dostal aj inú ponuku. Lákavú. Zvodnú. Ako som prišiel v noci z Londýna (cesta tam zo Slovenska trvala 22 hodín autobusom) do Eveshamu, čo je najbližšie väčšie mestečko pri dedinke Childswickam, v ktorej sídli komunita, a zostal tak stáť na námestí s taškou v ruke s úmyslom zavolať do HODu, aby prišli po mňa autom, ponúkol mi majiteľ blízkej pizzerie možnosť zatelefonovať si z jeho mobilného telefónu. Keď som vošiel dovnútra a zhovárali sme sa na rôzne témy, padla medzi rečou aj príležitosť zarobiť si – načierno. Strava, ubytovanie zadarmo – hore na poschodí, práca dole v pizzerii, plat – veľmi, veľmi dobrý (na naše pomery). Navyše – vtedy to bolo s mojou finančnou situáciou dosť zlé. „Ho, hó,“ vravím si, „to je príležitosť! Miesto do HODu – šup do pizzérie, kto tu bude o mne vedieť? Zarobím si a vrátim sa domov s kopou peňazí! Ha-há! To je možnosť!“ Začal som sa tým zapodievať v myšlienkach, uvažovať, počítať… Nie. Napokon mi Duch ukázal, že by to bola zrada Krista, ktorému som vtedy na začiatku musel len veriť, že ma chce mať v komunite, aby ma vyučoval a obdaril. Že on ma sem doviedol, lebo má so mnou svoj plán. Bola to skúška. Keď som na konci augusta odchádzal z HODu, vedel som už celkom jasne, čo to na začiatku bolo: pokušenie Zlého, ktorý chcel zabrániť Božiemu požehnaniu do môjho života. A ja som mal v rukách voľbu. A takto je to vlastne vždy: zakaždým máš na výber dve cesty. Ak Ježiš pre teba pripraví cestu požehnania, hneď je tam Ten, ktorý rozdeľuje, aby ťa z nej odviedol na inú cestu: na svoju. Bude ti ju prezentovať v pekných farbách (Zarobíš si, Štefan!), predstavovať ako príťažlivejšiu (Božia cesta je predsa taká fádna, tu si so mnou užiješ veľa psiny!), bude ti podsúvať myšlienky, ako zľahčiť zradu Ježiša, keď si sa mu kedysi zaviazal, že budeš kráčať len po jeho cestách (Veď je to odbočenie dočasné, Ježiš počká), bude ti svoju cestu ukazovať ako rozumnejšiu (z čoho chceš žiť? – veď treba zarábať na živobytie, poď do pizzerie!). Vtedy zaváži len tvoja viera: ako hlboko Ježišovi veríš? Ako si stojíš za svojím rozhodnutím nasledovať Majstra a byť jeho učeníkom? Veríš, že Ježiš ti môže dať len to najlepšie? Alebo „nachvíľu pozastavíš“ svoje rozhodnutie o bezpodmienečnom nasledovaní Majstra? Voľba, ktorú za teba nikto nemôže urobiť. Duchovný boj. A ešte jedna vec: Ak príde Duch Svätý a ujme sa tvojho života, buď pripravený na útoky Zlého. Neponúka len dve cesty, ale priamo útočí. Chce ti veľa zobrať – čo si schopný obetovať pre Pána? Dokážeš povedať spolu s Pavlom: Pre Ježiša som všetko stratil a pokladám za odpadky (Flp 3:8b)? Nepriateľ má o teba väčší záujem. Viac mu škodíš. Keď totiž prijmeš Ducha Božieho, si v armáde. Kristovej. Pokiaľ neprijmeš, pokiaľ neurobíš Ježiša Pánom svojho bytia a neodovzdáš mu svoj život, vtedy mu neškodíš, vtedy si ťa veľmi nevšíma, však si napoly jeho, si mu neškodný. Tu na zemi je len slabý obraz vojny na nebi – nebojuješ s telom a krvou ale s vyššími mocnosťami. Preto musíš patriť do Armády, sám si stratený. Si vojak. Už môžeš len bojovať, alebo dezertovať. Chceš dezertovať, alebo bojovať? Očakávaj útoky Zlého. Buď pripravený. Si v armáde. Nepriateľ je pripravený – a ty? Nech ťa neprekvapí. Ako sa dá najlepšie bojovať? Že najprv zomrieš sebe a necháš v sebe bojovať Krista, Vojvodcu a Kráľa. Vtedy nemôžeš prehrať. Môžeš stratiť jednotlivé bitky, keď nie si dokonalý, ale konečné víťazstvo je tvoje. Je to však každodenné umieranie sebe a vstávanie s Kristom. Neboj sa, Kristus je s tebou, on je hlavou vojska kresťanov. Dáva ti najsilnejšie zbrane (Ef 6), na ktoré nepriateľ nemá: bedrá si prepáš pravdou (nerobiť malé kompromisy s lžou, klamstvom: tam sú potom tvoje slabé miesta, ktorými sa môže k tebe dostať šíp Nepriateľa), obleč si pancier spravodlivosti (odhoď svoju spravodlivosť a zober si Ježišovu: robí sa to v pokání a ľútosti nad svojimi chybami, Ježiš ťa oblečie do svojho panciera, cez ten ti neprenikne nijaký granát ani strela), obuj si topánky pohotovosti hlásať evanjelium (silná zbraň, ktorou ukazuješ, že sa nebojíš; budeš stáť pevne, taká obuv sa nekĺže, nik ti nepodrazí nohy, čo by ti mohol, keby si jedno hlásal a druhé žil). Do svojej výzbroje zaraď aj štít viery, lebo práve on odráža šípy pochybností satana. Štít potrebuješ vždy, aby si si chránil krk, ruky a iné časti tela, ktoré nechráni pancier. Dobre si ho chráň a stále naň mysli – nikdy si ho nezabudni vziať do boja, lebo keď nemáš alebo prídeš o túto zbraň, postupne stratíš všetky ostatné. Máš k dispozícii aj prilbu spásy, ktorou si môžeš chrániť hlavu a svoje myšlienky, cez ktoré útočí Zlý prvý: ak si vezmeš svoju spásu od Ježiša, prežiješ ju a budeš v nej kráčať, si zachránený. A napokon meč Ducha, ktorým je Božie slovo. Tým sa nemusíš len brániť, ale môžeš prejsť aj do útoku. Nie je to úžasné, patriť do takejto silnej armády? Generálom je Kristus Ježiš. Štefan Patrik Kováč, prosinec 2007