...neprijatý. To bola správa, ktorú som sa dozvedel 7. mája 2001. Bol som deviatak a chcel som ísť na gymnázium. Moje pocity boli smútok, plač, ľútosť a zanevrenie na Boha, že mi nepomohol pri skúškach. Na SOU – strojárskom bolo ešte voľné miesto, tak som tam šiel, napriek svojej vôli. Časom som oľutoval, že som zanevrel na Boha a kamaráti ma pozvali na kresťanské spoločenstvo. Tam som spoznal osobne Pána a jeho lásku k nám. Neskôr som si začal uvedomovať, že Pán ma so mnou určite svoje plány a vie, čo robí. Keby ma vtedy prijali na gymnázium , určite by som nespoznal jedno úžasné dievča. Teraz som vďačný, že mi ju Pán ukázal. Tak som chodil na SOU no nič ma tam nebavilo. Skúšal som aj žiadosť o preloženie, ale zamietli mi ju. Nedal som sa odradiť týmito neúspechmi a o rok som si podal prihlášku na gymnázium v inom meste. Skúšky som nebral ako minulý rok. Už neboli prvoradé a nevravel som si , že ich musím spraviť stoj čo stoj. Začal som sa pripravovať a prosiť Pána. Nadišiel deň skúšok a ja som od kamarátky dostal malý krížik – znak smrti, ale zároveň lásky Ježša Krista. Rozdali nám testy a ja som sa zrazu nebál, mal som vo svojom srdci nádherný pokoj. Krížik som mal stále v taške, no mal som túžbu vyložiť ho na lavicu. Vnútri mi čosi hovorilo: “ Načo sa tu budeš trapošiť s nejakým krížom, pomyslia si o tebe, že si blázon.“ No spomenul som si na pieseň, ktorú som si deň pred skúškami spieval. Boli v nej slová: “Za Tvoj kríž sa nehanbím.“ Tak som si krížik vyložil na lavicu. Cítil som ako Pán stojí pri mne a pomáha mi. Na druhý deň som sa dozvedel, že ma prijali. Ďakoval som Bohu za to aký je dobrý, bez neho by som to určite nespravil. S ním obstojím v každej skúške, stačí mu o všetkom povedať, dať mu to do rúk a On sa už o všetko postará. Tomáš Cisárik, 17r., Raková