Slovenský časopis Rozmer, který se zabývá křesťanskou duchovní orientací, zveřejnil na svých stránkách svědectví lékařky, bývalé aktivní homeopatky MUDr. Emílie Vlčkové, která poskytla svou osobní zkušenost a získané poznatky o této alternativní léčitelské metodě. Som detská lekárka. Mám štyri deti vo veku 14, 12, 9 a 6 rokov. V rokoch 1995 až 2000 som absolvovala školenia z homeopatie. Vlastním certifikát z Rakúskej školy homeopatie, navštevovala som prednášky z indickej, tzv. revolučnej homeopatie a absolvovala som i kurz BIHOST (metóda biochemicko-homeopatickej regulácie metabolizmu). Pretože v tomto období som bola prevažne na materskej dovolenke, liečila som homeopatikami najmä svoje deti a niektorých známych. Bola som touto liečbou nadšená. Verila som, že im dávam neškodné guľôčky vyrobené z bylín. Deťom som liečila hlavne infekcie horných dýchacích ciest. Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica. Niekedy mi u známych homeopatiká nezabrali, no vysvetľovala som si to mojou nevedomosťou. Avšak neskôr sa u detí začali objavovať problémy, čo som si už vysvetliť nevedela. Problémy totiž nemali telesnú, ale skôr psychickú povahu. Aká bola moja ďalšia cesta s homeopatiou? Náš kňaz ma upozornil, že túto liečiteľskú metódu podporuje hnutie New Age, ale pretože som homeopatiu urputne obraňovala, nakoniec mi povedal, aby som skúmala ďalej. A ja som šla na ďalšie školenia. Kúpila som si i prístroje, ktoré nám na nich odporúčali. Plánovala som, že sa budem homeopatii venovať po materskej dovolenke. Avšak v mojom vnútri zavládol veľký nepokoj, nevedela som, z čoho pramení. Čítala som všetko dostupné o homeopatii, pýtala som sa rôznych ľudí na ich názor na ňu, no nik mi nedal uspokojivú odpoveď. I stanovisko KBS v otázkach homeopatie (uverejnené v Katolíckych novinách r. 1996) som vnímala ako súhlas Cirkvi s mojou liečbou. No napriek tomu mi moje svedomie hovorilo – „nelieč!“. Odmietala som preto liečiť neznámych ľudí, liečila som len známych a výlučne homeopatiou som liečila naše deti. Tie boli pre mňa akýmisi pokusnými objektmi, na ktorých som skúšala liečbu homeopatikami. Na jednej strane v mojom srdci stále pretrvával nepokoj, na druhej ma homeopatia nadchýnala a priťahovala. Nevedela som to pochopiť a stále som hľadala a túžila spoznať pravdu. To sa neskôr skutočne aj stalo a v mojich názoroch nastal rázny zlom. Prispeli k tomu dve udalosti: Známa mi rozpovedala vlastný zážitok s alkoholikom, ktorého našli v zime raz večer ležať na zemi. Odviedli ho domov a pritom sa modlili modlitbu za oslobodenie od ducha alkoholizmu. O mesiac zistili, že dotyčný prestal piť a začal sa pripravovať k sviatostiam. Vysvetlila mi tú modlitbu. Počula som ju prvýkrát. Dostala sa mi do rúk kniha MUDr. Judithy Erdélyiovej: Alternatívna medicína vo svetle Biblie (MSEJK, Bratislava 2000). Autorka v nej často spájala alternatívnu medicínu – kam zaraďovala i homeopatiu – s okultizmom. Premkla ma hrôza, aby som nemala aj ja niečo s ním spoločné. Pretože som bola doma, kľakla som si pred kríž a modlila sa: „Pane Ježišu, prosím Ťa, zbav ma ducha mágie a okultizmu.“ Ďalej som prosila o dary Ducha Svätého. Modlitba vychádzala z môjho rozorvaného vnútra a až neskôr som pochopila, ako veľmi zmenila orientáciu môjho života. To, čo sa po nej dialo s mojím myslením, je pre mňa doteraz zázračné. Odrazu sa mi začalo vyjasňovať. Prístroje! Na poslednom školení som si zakúpila dva prístroje s presvedčením, že sa budem venovať homeopatii a že ich využijem. Meracím prístrojom založeným na EAV metóde môžeme pacienta otestovať a nájsť preňho správne homeopatikum. Ušetrí sa tým veľa času, ktorý homeopat venuje vyhľadávaniu homeopatického lieku v Repetitóriu a Materii Medici. Dokonca sa dá na tomto prístroji vyrobiť homeopatikum i z čistej vody. Stačí to na to, aby homeopat vlastnil diagnostické homeopatiká. Pacienta potom prístroj vybaví vyrobenými homeopatickými kvapkami, alias čistou vodou, do ktorej preniesol informáciu homeopatika. Prístrojom sa dá merať aj energia v jednotlivých akupunktúrnych bodoch. Prístroj predávali na školení obchodní zástupcovia zo zahraničia. Musela som sa rýchlo rozhodnúť. Kolegovia homeopati mi radili, že je dobré nejaký takýto prístroj vlastniť. Pri kúpe som sa nezamýšľala nad spôsobom jeho fungovania, až po modlitbe autoexorcizmu mi napadlo – vyrába homeopatiká z čistej vody, veď to je mágia! Šla som sa pozrieť, v akých jednotkách prístroj meria energiu v akupunktúrnych bodoch. Na číselníku však neboli žiadne jednotky. Až vtedy som si uvedomila, že prístroj mi dáva len dve jednoduché odpovede (podobne ako kyvadlo): odpoveď áno – keď na aparáte svietilo svetlo medzi bodmi 80 a 90, alebo nie – keď prístroj svietil medzi bodmi 50 a 60. S hrôzou som si uvedomila, že je to okultná vec. Kyvadlom by sa liečitelia pri práci zosmiešnili, no v našej dobe je jednoduché zostrojiť prístroj s moderným dizajnom – a to je efektné riešenie. Prístroj som mala v záruke. Chcela som ho okamžite vrátiť a dostať naspäť peniaze – stál 50-tisíc Sk. Volala som obchodným zástupcom, že sa pokazil. Vysmiali ma, že čo sa už môže na ňom pokaziť… Druhý prístroj – vreckový diár Psion sa podobá väčšiemu mobilnému telefónu. Na jeho displej možno napísať názov homeopatika a meno pacienta. Stlačením klávesy Mode homeopat pošle informáciu, čiže homeopatický liek, priamo pacientovi do jeho organizmu. Táto informácia sa dá poslať aj na diaľku, ak homeopat pozná dátum narodenia pacienta. Neuveriteľné! Tomuto som uverila! Prístroj som niekoľkokrát použila. Fungovalo to. Nepotrebovala som žiadne homeopatiká. Stačilo mať pri sebe iba tento aparát. Na mojich posledných školeniach nám prednášateľka tvrdila, že v homeopatii neúčinkujú chemické látky, ale že tu ide len o prenos informácie. Pripadala som si vtedy veľmi hlúpo, lebo päť rokov som chodila po školeniach a až tak neskoro som sa to dozvedela… Spýtala som sa brata, elektrotechnického inžiniera, akú informáciu vysiela prístroj, keď to funguje? Brat ma nazval naivnou, že verím na také veci. Po prezretí prístroja lakonicky skonštatoval: „To je obyčajný diár vyrobený v roku 1989“. Nerozumela som tomu. Až po modlitbe mi prebleslo hlavou: Nič v prístroji nie je a funguje, to musí byť mágia! Musí to byť okultná vec! Neskôr, rozhorčená sama na seba pre množstvo peňazí, ktoré som za oba prístroje vyhodila, som zatelefonovala do zahraničia. Chcela som prístroj vrátiť a dostať naspäť svoje peniaze. Dotyčnej homeopatke som na otázku, prečo to chcem vrátiť, odpovedala, že som prišla na to, že je to biela mágia a nechcem to naďalej používať. Na moje prekvapenie mi na to odpovedala: „Kolegyňa, a čo ste si mysleli, že to je?“. Ostala som úplne omráčená. Homeopatka vedela, že tu ide o mágiu, ale na školení o tom nepadlo ani slovko! Avšak stále som nechápala podstatu homeopatie – prečo sa dá práve homeopatia používať i okultnými prístrojmi? Nebolo mi to stále jasné. A tak som sa pustila do štúdia. Prvou knihou, ktorú mi kúpil manžel, bol pastiersky list Konferencie biskupov Toskánska: Mágia, veštenie a démonské vplyvy (Jas 2001). Hneď v jej úvode som sa dozvedela, že existuje mágia napodobňovacia, podľa ktorej podobné plodí zasa podobné. V tom okamihu som si spomenula na prvý princíp homeopatie – podobné sa lieči podobným – a pochopila som, že princípy homeopatie vychádzajú z mágie. Moje rozhodnutie ohľadom homeopatie bolo jednoznačné – už žiadna homeopatia! Ani francúzska škola. Veď tu neúčinkujú byliny a nerasty, tu ide o mágiu, bielu mágiu! Postupne som začala mať jasno vo veciach, ktorým som na školeniach o homeopatii nerozumela, a začala som chápať súvislosti… Odvrátenie od ducha homeopatie Ako som už spomenula, prišli problémy s deťmi. Najstaršia, vtedy 9-ročná dcéra, v čase, keď brala homeopatiká, mala sny, pri ktorých sa budila a bála. Hľadala som rôzne príčiny, no na homeopatiká som ani len nepomyslela. Vyvrcholilo to tým, že vo sne videla diabla, ktorý chcel, aby mu povedala áno a neskôr zase diabla, ktorý jej chcel odseknúť ruky a nohy. Modlila som sa s dcérou modlitbu za oslobodenie od ducha homeopatie. Sny sa jej viac neopakovali, ale strach pri zaspávaní ešte dlho pretrvával. Moja druhá dcéra nemohla v noci dýchať a stále sa jej to zhoršovalo. Nemala nádchu, nemala výtok z nosa, nemala alergiu. Boli to strašné stavy – nemohla dýchať, fúkala nos, hnevala sa, na posteli kopala nohami, pobudila súrodencov. Raz mi napadlo: Skús sa modliť! Keď bola v takomto stave, položila som na ňu ruku a modlila sa modlitbu za oslobodenie od ducha homeopatie. Na moje prekvapenie zaspala a pokojne spala i ďalšie noci. Syn, vtedy 3-ročný, sa dostával do strašných, pre mňa nepochopiteľných stavov agresivity, keď som mu odmietla dať sladkosť tesne pred obedom alebo raňajkami. Zhodil veci z poličiek, vyhádzal všetko zo skrine. Nijaké výchovné metódy nepomáhali. Raz mi tiež napadlo modliť sa. Po modlitbe sa upokojil, najedol sa. Doteraz má rád sladké, ale vie si sladkosť odložiť. Vie sa nahnevať, ale popritom poslúchne. Modlitbu za oslobodenie som sa nemodlila len nad mojou najmladšou dcérou. Mala 6 mesiacov, keď som skončila s homeopatiou. Dávala som jej nízke riedenia homeopatík, nepoužila som konštitučné homeopatikum. Predo mnou vyvstala ďalšie otázka: Čo ďalej? Veľmi mi vtedy pomohli duchovné cvičenia za vnútorné uzdravenie. Pochopila som na nich stav, v ktorom som sa nachádzala. Intenzívne som čítala Sväté písmo. Na základe biblického textu: „Ba viacerí takí, čo sa zaoberali čarami, podonášali knihy a pred očami všetkých ich pálili“ (Sk 19, 19) som spálila všetky svoje homeopatické knihy. Nevedela som však, čo s prístrojmi. Až asi sedem mesiacov mi trvalo, kým som pochopila, že aj tie musím zničiť. S manželom sme ich rozobrali a spálili. A v mojom vnútri zavládol pokoj… Život zakladateľa homeopatie Aby sme porozumeli učeniu o homeopatii, je dôležité poznať osobnosť a základné dielo lekára Samuela Hahnemanna, objaviteľa princípov tejto metódy. Po tomto spornom lekárovi totiž nikto iný jej spôsob liečenia zásadne nezmenil. Christian F. Samuel Hahnemann sa narodil v Meissene roku 1755 ako syn maliara porcelánu. Ako veľmi nadaný žiak mal možnosť študovať na kniežacej škole Sankt Afra. Tam sa popri francúzštine naučil dobre ovládať i angličtinu, gréčtinu a latinčinu, a to do takej miery, že mohol neskôr vykonávať rozsiahlu prekladateľskú činnosť, čím si ako chudobný študent zabezpečil živobytie. Keď mal 20 rokov, začal študovať medicínu na univerzite v Lipsku. V štúdiu neskôr pokračoval dva roky u známeho lekára von Quarina vo Viedni. Tu sa zoznámil s barónom Samuelom von Brukenthal, ktorý ho vzal so sebou, aby mu slúžil ako domáci lekár a knihovník. Slobodomurár von Brukenthal ho voviedol do lóže slobodomurárov, kde mladý Hahnemann vstúpil ako 22-ročný. Tu sa dozvedel čosi i o deizme (učení, podľa ktorého Boh existuje, je prapríčinou sveta, no potom už do jeho vývinu ďalej nezasahuje; svet sa vyvíja podľa svojich vlastných zákonov – pozn. red.). Svoje štúdium ukončil doktorskou dizertačnou prácou, v ktorej po prvýkrát spomenul vtedy známeho Antona Mesmera, objaviteľa tzv. živočíšneho magnetizmu. Po absolvovaní štúdia sa Hahnemann ako lekár usadil v Hettstedte, neskôr v Dessau, kde sa oženil s Henriettou Kuchlerovou, dcérou miestneho lekárnika. Pre neúspechy pri výkone svojho medicínskeho povolania sa čoraz väčšmi odvracal od lekárstva. Zato jeho prekladateľská činnosť bola horlivá. Pri preklade statí z Materie medici od anglického vedca Cullena kritizoval Hahnemann Cullenovo chápanie liečivých účinkov chinínovej kôry. Prostredníctvom vlastných pokusov natrafil Hahnemann na homeopatiu. Od tohto momentu ustavične skúmal, aby mohol sformulovať výsledky nového pravidla liečby. V roku 1796 zverejnil slávnu stať Pokus o nový princíp odhaľovania liečivej sily substancií medikamentov a po prvý raz tu spomenul homeopatickú zásadu similia similibus curentur (podobné sa lieči podobným). Hneď nato sa vznietila hádka medzi učencami školskej medicíny, ktorí tento liečebný postup rozhodne odmietali. Napriek silnému odporu však Hahnemann získal habilitáciu na univerzite v Lipsku, kde od leta 1811 vyučoval predmet homeopatia. Popritom vykonával i praktické liečenie, pri ktorom sa mu podľa výpovedí jeho prívržencov podarili neobyčajné vyliečenia. V spise Organon liečenia, ktorý vyšiel v roku l810, opisuje pôvod a spôsob účinku svojho princípu liečenia. Táto práca sa dodnes považuje za základné dielo homeopatie. V Lipsku sa Hahnemann dostal i do sporu s lekárnikmi, a to z dôvodu samostatného vydávania homeopatických liekov svojim pacientom. Dostal zákaz, aby svoje lieky vyrábal sám. Následne odišiel do Kothenu, kde svoje liečiteľstvo mohol slobodne vykonávať pod ochranou vojvodu. Tu strávil pokojný úsek života, vďaka čomu došlo k rozvoju homeopatie. Na jej ďalšie šírenie mali veľký význam i články v Ríšskom vestníku, ktorého redaktorom bol Rat Becker, taktiež člen slobodomurárskej lóže. Napriek vysokému veku Hahnemann dolaďoval svoje liečiteľské umenie. Na úroveň nemerateľnosti rozšíril aj druhý základný princíp – princíp potenciovania alebo dynamizovania liečiv. Onoho času radil nebrať lieky, ale „si k nim iba privoňať“. Ešte ako 80-ročný, už vdovec, sa druhýkrát oženil s mladou 35-ročnou francúzskou maliarkou Melanie d´Hervilly a odsťahoval sa do Paríža. Tu si spoločne otvorili homeopatickú ambulanciu. Zomrel 2. júla 1843. Organon liečebného umenia V roku 1810 vydal Hahnemann v Lipsku Organon racionálnej liečby, jeho ďalšie vydania vyšli pod názvom Organon liečebného umenia. V tomto diele položil metodické a filozofické základy homeopatickej liečby. V predslove k 6. vydaniu kritizuje alopatickú medicínu tých čias a uvádza nové liečiteľské umenie – homeopatiu, ktorú sám objavil. Definuje ju ako liečebný postup úplne odlišný od alopatie. Tvrdí, že choroby sú spôsobené iba narušením duchovnej sily oživujúcej ľudské telo. Použitím správneho homeopatického lieku dôjde k duchovnej – dynamickej zmene a preladeniu stavu pacienta. Tieto lieky v malých dávkach aj sám podáva chorému. Starú školu, čiže klasickú medicínu, nazýva opakom homeopatie, ako je noc opakom dňa. Hahnemann kritizuje klasickú alopatickú medicínu, ktorá sa snaží hľadať príčinu choroby a túto príčinu sa usiluje odstrániť. On však tvrdí, že väčšina chorôb je duchovného pôvodu, a preto sa ich príčina nedá spoznať ľudskými zmyslami. Dokonca pozorovania anatómov, patologických anatómov, fyziológov považuje iba za výplod fantázie. Opakovane tvrdí, že príčiny chorôb nie sú hmotnej povahy. Neverí v materiálny prenos nákazy, napríklad do rany, na kožu. Za nesprávne považuje materiálne názory na vznik a podstatu ochorení. Verí, že choroby ľudského organizmu sa vyvolávajú a udržujú iba duchovnou dynamickou silou. Hahnemann sa pritom odvoláva na múdreho a dobrotivého Stvoriteľa, ktorý mu dal objaviť liečiteľské umenie – homeopatiu. Môže sa tak javiť ako veriaci kresťan. Aké teologické pramene však za tým stoja? Ak by Hahnemann vyznával kresťanský život, potom by sme mohli hľadať zdôvodnenie jeho duchovných teórií v Božom slove, vo Svätom písme. Opak je však pravda. Hahnemann odmieta základy evanjelia, vrátane osoby Ježiša Krista. V liste svojmu žiakovi Stapfovi (Brief an Stapf, Kothen 1830) píše: „Ako dôležité znamenie našej doby vnímam skutočnosť, že teraz môžeme čítať Konfucia. Čoskoro ho objímem v kráľovstve šťastných duší, dobrodinca ľudstva, ktorý nás vedie tou správnou cestou k múdrosti a k bohu, už šesť a pol storočia pred týmto Blúznivcom“. „Blúznivec“ Ježiš z Nazareta, ktorý nevedie Hahnemanna po priamej ceste k múdrosti, ale s mýtnikmi a hriešnikmi chce vybojovať ťažkú cestu k Božiemu kráľovstvu na zemi, ktorý sa z kríža prihovára k lotrovi, tento muž bolesti je pre Hahnemanna neprístojný (!). Svojím spôsobom tragická je i neodškriepiteľná skutočnosť, že Hahnemann vybudoval svoje poznanie z poznatkov vtedy veľmi rozšíreného prírodného náboženstva. Od svojho mladého veku až do svojej smrti bol verným prívržencom spomenutého deizmu. Jeho obšírne písomníctvo (spisy, rukopis) a tiež jeho včasné členstvo v slobodomurárskej lóži prezrádzajú jeho opravdivé duševné postoje. Aký je pohľad na Organon v súčasnosti? I dnes sa homeopatia realizuje na základe rovnakých princípov ako v čase Hahnemanna. Reprezentanti tejto metódy jeho stanoviská stále považujú za platné. No takmer všetci jej zástancovia sa vyhýbajú metafyzickým slovíčkam pána Hahnemanna. Zabúdajú pritom, že bez duchovných predstáv jej zakladateľa je fungovanie homeopatie nepochopiteľné. Aby výklady zodpovedali vedeckému mysleniu 21. storočia, pôvodné duchovne založené vysvetlenia zatajujú a nahrádzajú novými „vedeckými“ termínmi. Doteraz, takmer o dvesto rokov neskôr, nebol na základe výsledkov výskumu podaný žiaden prírodovedecký dôkaz, ktorý by vysvetľoval základné princípy homeopatie. Klinické štúdie a registrácia homeopatík V žiadnej z kvalitne vypracovaných klinických štúdií sa účinnosť homeopatík nepodarilo vierohodne preukázať. V prestížnom lekárskom časopise Lancet vol. 344 z roku 1994 homeopat Reily uvádza štúdiu o účinnosti homeopatík pri terapii alergickej astmy. V závere uvádza, že homeopatikum je účinnejšie než placebo. Avšak hneď nasledujúce číslo tohto periodika (vol. 345 z r. 1995) prináša článok, v ktorom sa uvádza, že štúdia obsahuje závažné chyby, ktoré mohli úplne skresliť jej výsledky. V British Medical Journal vol. 324 vyšla v roku 2002 dvojito slepá randomizovaná kontrolovaná klinická štúdia Lewitha a spol.: Používanie ultramolekulárnej potenciácie alergénov na liečbu astmatikov alergických na domáci prach. Na štúdii sa zúčastnilo 242 astmatikov s pozitívnym testom na domáci prach. Vo výsledkoch ale neboli zistené žiadne rozdiely medzi skupinou užívajúcou placebo a homeopatiká. V British Journal Clinical Pharmacology bola v roku 2003 publikovaná práca Briena, Lewitha a Bryanta s názvom: Ultramolekulárna homeopatia nemá žiadne porovnateľné klinické efekty. Je to dvojito slepá randomizovaná štúdia kontrolovaná placebom s Beladonnou 30C. Cieľom štúdie bolo zistiť, či ultramolekulové zriedenie Beladonny 30C sa líši od účinkov placeba. Výsledky však nepotvrdili žiadne signifikantné rozdiely medzi dvoma skúmanými skupinami. Počas štúdie bolo zaznamenaných 37 nežiaducich účinkov, z toho dva boli závažné – silné bolesti brucha, ktoré môžu byť spojené s užívaním homeopatika Beladonna. Chcela by som upozorniť, že uvedené štúdie vychádzajú v zahraničných časopisoch, ktoré sú v bežnej praxi lekárom ťažko prístupné. V slovenských odborných lekárskych časopisoch som nenašla žiadnu klinickú štúdiu. V Lüllmannovej Farmakológii a toxikológii (Grada 2002) čítame: „Skupina expertov Európskej komisie roku 1996 rozhodla, že homeopatické lieky musia podliehať rovnakým skúšobným podmienkam ako liečivá vedeckej medicíny a svoju účinnosť i bezpečnosť musia preukázať pri rovnakých podmienkach (kontrolované klinické štúdie). Podľa súčasných postojov našich úradných miest však môžu ‚úspechy‘ okrajových metód, ku ktorým patrí i homeopatia, posudzovať iba pracovníci, ktorí príslušnú metódu vykonávajú. To je ale protiargument, ktorý odporuje každej kritickej vedeckej metóde.“ Takto homeopatiká, vydávajúce sa za liečivo, v skutočnosti postrádajú jeho základný atribút – a to preukázanú účinnosť. V krajinách EÚ sa homeopatiká taktiež registrujú bez tejto účinnosti. Naopak v krajinách, kde by pri registračnej procedúre museli svoju účinnosť preukázať (napr. v Nórsku), nie je registrovaný jediný homeopatický prípravok. V SR prešli v rokoch 1991 až 1993 homeopatické lieky registráciou v Skúšobnom ústave kontroly liečiv a sú bežne dostupné v lekárňach. Ich účinnosť však posudzoval homeopat. Stanoviská odborných lekárskych spoločností Stály výbor lekárov európskeho spoločenstva združujúci lekárske organizácie krajín EÚ zaraďuje homeopatiu medzi metódy, ktorých princípy nie sú vedecky doložené. Predstavitelia európskych farmakologických spoločností roku 1992 v Belgirate k nej prijali negatívne stanovisko. Na základe rozboru homeopatických princípov a klinických štúdií ju mnohé odborné lekárske spoločnosti v rozvinutých krajinách sveta odmietajú ako iracionálnu a nevedeckú metódu. Z podobných dôvodov homeopatov a ich spoločnosti vo svete neprijímajú do renomovaných lekárskych spoločností. Slovenská homeopatická spoločnosť nepatrí medzi odborné lekárske spoločnosti. Homeopatia sa na Slovensku môže vykonávať iba ako liečiteľstvo. Záver Na školeniach z homeopatie nikto odo mňa diplom z medicíny nepýtal. Homeopatia nie je medicínsky odbor, a preto sa na lekárskych fórach o nej ani verejne nediskutuje. Táto liečba nie je liečbou lege artis (podľa lekárskeho vedeckého odporúčania). Ak by ju lekár zanedbal a naordinoval by homeopatickú liečbu, môže byť za to stíhaný. Slovenská homeopatická spoločnosť síce oficiálne prijíma do svojich radov lekárov a farmaceutov, ale len preto, lebo dúfa, že sa etabluje do lekárskych spoločností. Avšak zatiaľ sa tam pre svoju nevedeckú metódu nedostala. Mojím príspevkom som chcela poukázať na duchovnú – okultnú podstatu homeopatie. Mnohí lekári o tom vôbec nevedia. Na školeniach prednášatelia používajú početné pseudovedecké formulácie: vitálna energia, informácia a pod. Lekár, ktorý hlbšie prenikne do homeopatie, začne robiť EAV metódu, čínsku medicínu atď., sa môže dostať do osídel okultizmu. Pomaly sa u neho zmení myslenie, z ktorého sa však nedá tak ľahko vymaniť. MUDr. Emília Vlčková, srpen 2007, převzato s laskavých svolením časopisu Rozmer