Moje detstvo bolo nádherné. Netrvalo to však dlho a začala som zápasiť s veľkým problémom – alkohol v rodine. Často som bola vystavená hádkam, bitke a napätiu. Zdalo sa mi, že namiesto toho, aby rodičia mali záujem o mňa, som niesla ťarchu ich problémov. Staršia sestra už pracovala a hľadala únik. Chápala som ju. Mladšia bola ešte maličká a potrebovala starostlivosť. Skutočných priateľov som nemala, vzťahy „niečo za niečo“ ma nenapĺňali. A každý má svojich problémov predsa dosť... Veľakrát som sa cítila úplne sama a bezradná. A tak som sa vyžalovala svojim štyrom stenám v izbičke. Napriek úspechom v štúdiu a všestranným záujmom som nebola spokojná ani sama so sebou. Navonok som pôsobila vyrovnane, ale pod touto fasádou sa skrývala uzatvorenosť, bloky, komplexy, pocit, ža som iná. Túžila som po niečom, alebo skôr niekom, kto dá môjmu životu význam. Mala som vysoké ambície a bola som rozhodnutá, že to teda niekam dotiahnem. Pochádzala som síce z kresťanskej rodiny, no Boha som poznala len formálne. Mala som pred ním rešpekt, ale to bolo všetko. Výberovka na gymnáziu dostatočne zamrazila aj minimálny kontakt s ním, ktorý som ešte zo zotrvačnosti udžiavala. Zlom v mojom živote prišiel na konci druhého ročníka v šestnástich rokoch. Stretla som sa s bývalou spolužiačkou zo základnej školy. Bola iná, veselá a spokojná. Stále hovorila o Ježišovi. Pozvala ma na kresťanské spoločenstvo mladých. Tu, 1. 4. 1991 sa v mojom srdci rozsvietilo svetlo poznania o zmysle života, ktorý dáva jedine Boh! Na kresťanskom výlete cez prázdniny som prežila dotyk Božej lásky a rozhodla som sa žiť s ním. Čím viac som ho spoznávala, tým viac som ho milovala. Stal sa mojím Sprievodcom a Ochrancom. On sa ma ujal a prebral iniciatívu v mojom živote, uzdravoval moje vnútorné rany a komplexy a začal ma učiť mnóóóho nových vecí. Dával mi silu postaviť sa k prekážkam a nevzdávať sa. Ambícia zviditeľňovania a úspechu môjho „JA” nahradila túžba “TY vo mne, JEŽIŠ!”. Boh začal dielo oslobodenia v našej rodine. Dnes, keď sa vraciam domov, prichádzam na miesto pokoja a vzájomnej lásky. Kde nepomohla bitka, vyhrážky a sľuby, zasiahol Boh so svojou mocou. Boh mi poslal do cesty ľudí, ktorí sú pre mňa skutočnými priateľmi, pretože medzi nami vládne Jeho láska. Viem, že sa môžem o mich oprieť v ťažkých chvíťach. Na púti v Šaštíne mi Ježiš cez Sväté Písmo povedal: Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Moje srdce naplnila túžba hovoriť o Tom, ktorý pre mňa tak veľa urobil – zomrel za moje hriechy a zmenil môj život. Skončila som vysokú školu a som členom Komunity sv. Pavol, ktorá sa v rámci katolíckej Cirkvi venuje ohlasovaniu Božieho Slova. Mám v srdci obrovskú radosť zo života pre TOHO, ktorý za mňa zomrel, aby som ŽILA NAPLNO. Viem, že moje svedectvo ešte neskončilo, lebo „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“1 Kor2,9 Gabriela Stenchláková, 28r, Čadca